Môj príbeh…

Keď píšem túto knihu, mám 40 rokov. Je to už dávno, keď som po prvý raz pred zrkadlom konštatoval, že mám tuším nejaké drobulinké brucho. Dobre si pamätám, ako som palcom a ukazovákom dokázal nahmatať istý tuk, a celkom ma pobavilo, že tam vôbec niečo také mám.

„To akože tlstnem?“ myslel som si a ďalej som sa venoval mladosti.

Spomínam si, že o pár rokov nato som robil rovnaký hmat, ale nemohol som už použiť palec a ukazovák, pretože tuk sa dal uchopiť, len ak som ho podobral všetkými prstami a palcom.

„Fotrovatiem.“ povedal som si s úškrnom do zrkadla, a vôbec mi nenapadlo, že s vecou by bolo načase niečo spraviť. Brucho sa mi zdalo normálne.

No áno, bola tam trocha tuku. Bolo ho stále viac. Hovoril som si, že až bude zle, niečo s tým spravím.

Plynuli roky a živil som sa prácou, pri ktorej nebol veľmi čas cez deň pravidelne jedávať. Jedol som viac večer, cez deň menej. Hlboko v noci som robil razie do chladničky. Do zrkadla som sa veľmi nepozeral.

Neskôr som sa začal zaoberať počítačmi.

V podstate celý deň nič namáhavé nerobím, živím sa sedením na zadku. No, pravda, prstami trocha hýbem…

Tento životný štýl mi veľmi vyhovoval a v poslednom čase som sa začal zaoberať aj varením mimoriadne chutných jedál, ktoré sa pripravujú rýchlo. Nájdete ich na webe www.dobre-jedlo.sk. Prudko rastúca váha, pravdaže, nenechala na seba dlho čakať.