Môj príbeh

Mám 44 rokov, 192 centimetrov.

• V roku 2003 som mal 115 kíl.
• V roku 2004 som to zrazil na 78 kíl.
• V rokoch 2005 až 2006 som mal stabilných 80 kíl.
• V roku 2007 som z neopatrnosti pribral až 8 kíl.
• V roku 2008 som sa ich zbavil.

Schudol som. To je fajn. Ale prečo som vlastne pribral? Ako to, že som roky tučnel a nechal to zájsť tak ďaleko? Ako je možné, že nikto nemohol zasiahnuť? Lekár, manželka, matka, rodinní príslušníci, priatelia? Všetci mlčali, alebo boli bezmocní. Niektorí mi aj vraveli, že tučniem. Že sa stravujem nesprávne. Vysmial som ich. Poviem vám môj príbeh.

Je to už dávno, keď som po prvý raz pred zrkadlom konštatoval, že mám tuším nejaké drobulinké brucho. Dobre si pamätám, ako som palcom a ukazovákom dokázal nahmatať vrstvičku tuku, a celkom ma pobavilo, že tam vôbec niečo také mám.

„To akože tlstnem?“ pobavil som sa. Spomínam si, že o pár rokov nato som robil rovnaký hmat, ale nemohol som už použiť palec a ukazovák, pretože tuk sa dal uchopiť, len ak som ho podobral všetkými prstami a palcom.

„Fotrovatiem.“ povedal som pri pohľade do zrkadla, a vôbec mi nenapadlo, že s vecou by bolo načase niečo spraviť. Brucho sa mi zdalo normálne. A hlavne mi bolo ľahostajné. No áno, bolo tam trocha tuku. Bolo ho stále viac. Hovoril som si, že až bude zle, potom s tým niečo spravím. Plynuli roky a živil som sa prácou, pri ktorej nebol veľmi čas cez deň pravidelne jedávať. Jedol som viac večer, cez deň menej. Hlboko v noci som robil razie do chladničky. Do zrkadla som sa veľmi nepozeral. Načo aj?

Neskôr som sa začal zaoberať počítačmi. V podstate celý deň nič namáhavé nerobím, živím sa sedením na zadku. Tento pohodlný životný štýl sa mi páčil a navyše som sa začal zaoberať aj varením chutných jedál, ktoré sa pripravujú rýchlo. Rastúca váha, pravdaže, nenechala na seba dlho čakať. Prešlo pár rokov. Už som nedokázal chytiť prstami tuk na pupku. Bol príliš veľký. Bolo možné ho uchopiť len prstami a dlaňami oboch rúk.

Už dávno som si pri močení nevidel to, čím močím. Brucho bolo masívne, najmä zboku. Neskôr k tomu začali pribúdať aj nenápadne rastúce tukové prsia. Mohol som mať hmotnosť okolo 100 kilogramov a aj vtedy mi často napadlo, že by sa s tým malo niečo robiť. Vlastne, spomínam si, napadlo mi to každý deň po sprchovaní. A tak plynuli mesiace. Niečo by sa malo robiť, no nerobilo sa nič.

Október 2002. Koláčikom trikrát áno. Obloženým chlebíčkom tiež. Predovšetkým, nech je ich veľa.

Október 2004.