Obezita je ako závislosť

Ľahnúť si tak na pohodlné lehátko a nemať žiadne povinnosti. Na dosah ruky mať všetko, čo len hrdlo ráči. A celý svet by fungoval práve tak, ako sa mi to hodí.

Je to nereálne. Viem. Viete. Tuční ľudia sa však správajú v mnohom podobne, ako ľudia závislí na alkohole alebo drogách. Závislý je človek, ktorý s tým, na čom je závislý neprestáva aj keď mu to prináša problémy. Zdravotné, spoločenské, či psychologické. A dosaďte si závislosť akú chcete – alkohol, cigarety, drogy, hazard, nezdravá strava, sexuálna nezdržanlivosť…

Keby ste napríklad alkoholikovi navrhli, aby prestal s pitím, nepovie vám „áno, ja som fakt asi alkoholik, musím s tým niečo robiť, ďakujem za ponúknutú pomoc, rád ju prijmem“. Nie. Vynadá vám. Požiada, aby ste mu dali pokoj, pretože vôbec nič nechápete. Nestresujte ho ešte aj vy! On si predsa „musí dať, lebo…“. A čokoľvek, čo zaznie po slove lebo je racionalizácia. Na prvý pohľad racionálne vysvetlenie, prečo musí piť ďalej. Naštve sa na vás, pretože mu „už ani vy nedáte pokoj“. Možno sa jedného pekného dňa od neho dozviete, že pije „práve preto, lebo je stále v strese, lebo ho aj vy stále sekírujete“. Taká taktika sa volá presúvanie zodpovednosti.

Psychika tučných pracuje podobne. Obézny nie je normálne fungujúca bytosť. Stravuje sa nevhodne a neprestáva s tým, ani keď má vážne problémy. Nechce nič zmeniť. Ak sa s ním pokúsite o probléme hovoriť, bude bojovať proti vám, v strachu, aby ste ani náhodou nesiahli na jeho životný štýl, nekritizovali ho.

Chcem poukázať na to, že tučný človek sa správa nerozumne, podlieha svojej túžbe dať si dobrotu, okamžitému potešeniu. Nedokáže s tým prestať „len tak“. Chcelo by to veľmi silné vôľové odhodlanie a výdrž. A podobne, ako si alkoholik už musí doživotne odoprieť alkohol a strážiť sa, aj obézny ak schudne, čaká ho doživotný boj, sebakontrola, trvalý zákaz maškrtenia a pravidelný šport k tomu. Nepríjemné. Nepopulárne. Nutné.